...report 11.11.2006
"Navždy sa zachová v pamäti stužková...", a najviac asi tá vlastná.
Bol to jeden z tých, ako sa hovorí, veľkých dní, ktorému
predchádzali bohaté prípravy, pilný nácvik a hlavne veľa zábavy. Bolo
treba pozvať profesorov a vymyslieť program, ktorý by zaujal aj našich
rodičov, a to radšej nespomínam hromady vybovavania spojených s touto
slávnosťou. Ako býva dobrým zvykom, všetko na poslednú chvíľu. Ale deň D
predsalen prišiel a zapísal sa do našich sŕd.
Začali sme skoro ráno odchodom do domu kultúry v Podunajskách
Biskupiciach, kde sa naša veľká slávnosť odohrávala, a začali sme
chystať všetko na večer, ktorý sa nezadržateľne blížil.
Keď odbila siedma hodina na stole boli už pripravené naše
stužky, šerpy a poháre so šampanským. Usadení rodičia s profesormi čakali len
na nás a v pozadí hral "Conquest The Paradise". Náš majestátny príchod
vyšiel až na druhýkrát, čo sme ale photovo zvládli skúšobným manévrom, takže to
vyzeralo ako naozaj. Vlastné celý večer vyzeral ako naozaj. Každý si užil svoju
chvíľku slávy so zelenou stužkou, môcť si štrgnúť s rodičmi a profesormi, zaspievať
si tradičný "Gaudeamus Igitur" trebárs aj šesť slôh, vypočuť si pár
teplých slov od kompetentných, vytancovať dojaté mamičky a zaklincovať to
neuveriteľným programom plný humoru a srandy, kde sa každý mohol blysnúť v pravom
svetle. Aspoň chvíľu sme sa mohli cítiť dospelí a dokonalí, aj keď v zákulisí to
tak vôbec nevyzeralo. Vznikala jedna komická situácia za druhou, všetky spôsobené
zmätkami na javisku, brali sme to ale s humorom.
Krátko pred polnocou nastala čarovná chvíľa tomboly, krájania
torty a odovzdania darčeku našej triednej profesorke. Po splnení
povinností nastala zábava až do skorého rána.
"Navždy sa zachová v pamäti stužková..."
...naše symboly stužkovej
Po kliknutí sa vám otvorí nové okno s náhľadom v plnom rozlíšení.
...fotky
